D1 Monitoring priebehu revitalizácie

Počas realizácie projektu bol vykonávaný intenzívny monitoring vtáctva, rýb, obojživelníkov, biotopov, hladiny vody a kvality vody a pôdy.

Monitoring vtákov prebiehal počas celého trvania projektu, s hlavným zameraním na cieľové druhy vtákov, pre ktoré boli realizované manažmentové opatrenia a projektové aktivity – a to počas migrácie aj v hniezdnom období.

Projektové aktivity prispeli k zlepšeniu populácií cieľových druhov vtákov nasledovne:

Výberové druhy vtáctva

Hniezdne populácie vtákov v rokoch 2010-2013 pred projektom a počas iniciálne fázy projektui

Hniezdne populácie v rokoch 2014 a 2025 počas a po realizácii projektových aktivít

Zmeny v populácii

kačica chrapačka

(Spatula querquedula)

1–2 hniezdiace páry

120–150 jedincov počas migrácie

5–10 hniezdnych párov

- 5 súčasne zaznamenaných vodiacoch samíc v CHVÚ Žitavský luh (2023); odhad hniezdnej populácie 5 - 8 hniezdnych párov

- odhadované hniezdna populácia v CHVÚ Parížske močiare je 0 to 2 páry

- maximum 113 migrujúcich jedincov v CHVÚ Žitavský luh, 55 v CHVÚ Parížske močiare

- maximum 168

+ 500% hniezdnych párov

+ 12% nárast populácie počas migrácie v projektových lokalitách

chriašť malý

(Zapornia parva)

20 volajúcich samcov v projektových územiach

29 volajúcich samcov:

- 4 volajúce samce na Žitavskom luh

- 25 volajúcich samcov na Parížskych močiaroch

+ 45 % nárast zaznamenaných volajúcich samcov

kaňa močiarna

(Circus aeruginosus)

18až 31 párov

-priemer 25 párov

- 60 až 80 jedincov počas migrácie

20až 47 párov

-1 až 3 páry na Žitavskom luhu

- 19 až 44 párov na Parížskych močiaroch

- priemer 34 párov

- zaznamenané maximá migrujúcich jedincov 35 na Parížskych močiaroch a 64 jedincov na Žitavskom luhu

+ 42 % nárast hniezdnej populácie

+ 24 % nárast migrujúcej populácie

chriašť bodkovaný

(Porzana porzana)

1 až 3 volajúce samce; priemer 2 volajúce samce

2 až 8 volajúcich samcov; priemer 5 volajúcich samcov

13 migrujúcich jedincov (12 CHVÚ Žitavský luh, 1 CHVÚ Parížske močiare)

+300 % nárast počtu volajúcich samcov

+ 45% migrujúcej populácie

trsteniarik tamariškový

(Acrocephalus melanopogon)

10 až 15 párov

priemer 13 párov

8 až 25 párov

priemer 16 párov

+ 23 % nárast odhadovaného počtu hniezdnych párov na základe zaznamenaného počtu spievajúcich samcov

bučiačik močiarny

(Ixobrychus minutus)

1 až 3 páry

priemer 2 páry

2až 5 párov

-1 pár Žitavský luh, 1 – 4 páry Parížske močiare

-priemer 3,5 páru

+ 75 % nárast počtu volajúcich samcov/hniezdiacich párov

hus divá

(Anser anser)

2 až 3 hniezdne páry

100 až 120 migrujúcich jedincov

priemer 2,5 páru

7 až 17 hniezdnych párov

110 až 536 migrujúcich jedincov

-5 až 15 párov na Parížskych močiaroch, 2 páry na Žitavskom luhu

- priemer 12 hniezdnych párov

- migrujúce populácie 60 až 376 na Žitavskom luhu, 50 až 160 na Parížskych močiaroch

- v priemere 323 migrujúcich jedincov

+ 480 % nárast hniezdnej populácie

+ 269 % nárast priemernej migrujúcej a zimujúcej populácie

včelárik zlatý

(Merops apiaster)

65 až 105 párov v CHVÚ Dolné Pohronie (celé) a CHVÚ Parížske močiare

v priemerne 85 párov

131 až 242 párov v CHVÚ Dolné Pohronie lokality Jurský Chlm a piesková duna Virt, CHVÚ Parížske močiare

v priemerne 187 párov

+ 230 % nárast populácie včelárika zlatého v 3 projektových lokalitách

Vodiaca samica kačice chrapčky v CHVÚ Žitavský luh

Ichtyologický monitoring

Vodný režim v CHVÚ Žitavský luh sa zlepšil a dostupné biotopy pre ryby sa rozšírili. Populácia plotice červenookej (Rutilus rutilus) vzrástla, zatiaľ čo populácia karasa striebristého (Carassius gibelio) čiastočne poklesla.

Ichtyofauna CHVÚ Žitavský luh vykazovala v roku 2025 stredne vysokú diverzitu. Hoci počet druhov je pomerne bohatý (10 druhov), ich zastúpenie nie je úplne rovnomerné. Indexy Shannon aj Simpson poukazujú na vyvážené, hoci nie úplne homogénne spoločenstvo. Prítomnosť a rastúci podiel dravých druhov môže prispieť k zlepšeniu ekologickej rovnováhy spoločenstva.

Pozitívnym vývojom je nárast početnosti ostrieža zelekastého (Perca fluviatilis) a výskyt sumca západného (Silurus glanis). Zlepšený vodný režim spolu s vytváraním nových habitatov bagrovaním rozšírili environmentálnu kapacitu územia a vytvorili priestor pre rast populácií rýb.

Zároveň sa zlepšili tepelné podmienky a možno očakávať pomalšie ohrievanie vody v inundácii. To je obzvlášť dôležité, pretože pred revitalizáciou dosahovala teplota vody v monitorovanom ramene v juhovýchodnej časti územia počas letných mesiacov až 30 °C.

Ichtyofauna CHVÚ Parížske močiare má relatívne nízku druhovú bohatosť. V roku 2025 bolo zaznamenaných iba šesť druhov a aj po spojení so všetkými vzorkami z rokov 2015 – 2020 bolo v území zdokumentovaných len desať druhov. Spoločenstvo je dominované druhmi Carassius gibelio a C. carassius, ostatné druhy sa vyskytujú len v nízkych početnostiach.

Diverzitné indexy (napr. Shannonov index) pre vzorku z roku 2025 poukazujú na nízku až strednú diverzitu a nerovnomerné zastúpenie druhov. Celkovo možno lokalitu charakterizovať ako druhov chudobnú, s vysokou dominanciou niekoľkých druhov, čo môže naznačovať zníženú ekologickú kvalitu alebo odrážať špecifické podmienky silne eutrofného územia s hustým porastom trstiny a nízkym obsahom kyslíka. V takýchto podmienkach prežívajú najmä špecializované druhy schopné pomocného dýchania (napr. karas zlatistý, čík).

Aktuálne výsledky ukazujú rastúcu početnosť niektorých druhov (napr. karas zlatistý, čík), čo môže naznačovať zlepšujúce sa podmienky – konkrétne rast populácií súvisiaci s rozšírením dostupného habitatu (odstraňovanie trstiny, vznik otvorených vodných plôch v plytkých lagúnach s ponorenou vegetáciou, prepojenie lokalít prostredníctvom kanálov). Tento vývoj je priaznivý, keďže počet druhov rastie, hoci celková štruktúra spoločenstva zostáva nezmenená.

Územie zároveň hostí chránený druh karasa zlatistého (Carassius carassius), ktorého populácia na Slovensku dlhodobo klesá a z mnohých lokalít v posledných desaťročiach vymizla. Revitalizačné opatrenia realizované v rámci projektu tak prispievajú k posilneniu populácie tohto druhu. Lokalita má tiež vysoký potenciál pre reintrodukciu blatniaka tmavého (Umbra krameri).

karas zlatistý v CHVÚ Parížske močiare

Batrachologický a herpetologický monitoring

V rámci hodnotiaceho monitoringu bolo v CHVÚ Žitavský luh po prvý raz zdokumentované rozmnožovanie ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo) v novovytvorenom bočnom ramene pri vtokovej hate SO 02. Rovnako bolo potvrdené aj rozmnožovanie mloka bodkovaného (Lissotriton vulgaris) v plytkých okrajových častiach vodnej plochy pri výtokovej hate.

V CHVÚ Parížske močiare bolo po prvý raz potvrdené rozmnožovanie hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus), a zároveň bol počas projektového monitoringu zaznamenaný aj prvý nález vzácnej korytnačky močiarnej (Emys orbicularis) počas realizácie projektového monitoringu.

korytnačka močiarna v CHVÚ Parížske močiare

Hydrobiologický monitoring

V roku 2025 sa ekologická kvalita spoločenstva makrozoobentosu v CHVÚ Žitavský luh výrazne zvýšila na všetkých monitorovaných lokalitách, čo možno považovať za pozitívny efekt revitalizačných opatrení realizovaných v uplynulých rokoch.

V CHVÚ Parížske močiare sa manažmentové a revitalizačné opatrenia zamerané na obnovu vodných plôch prejavili pozitívnym vplyvom na spoločenstvá bentických bezstavovcov až po štyroch rokoch realizácie, čo zodpovedá štandardnému času potrebnému na reakciu spoločenstva po revitalizácii biotopu. Vykonané opatrenia viedli k nárastu počtu taxónov a zároveň k zlepšeniu ekologickej kvality. Stav sa zlepšil zo 4. triedy na 3. triedu a v súčasnosti na lokalite L1 kolíše na hranici medzi 4. a 3. triedou, zatiaľ čo lokality L2 a L3 vykazujú najlepšie hodnoty zaznamenané počas celého monitorovacieho obdobia v rámci CHVÚ Parížske močiare.

Botanický monitoring a hodnotenie rastlinných spoločenstiev

V rámci botanického výskumu v CHVÚ Žitavský luh sme sa primárne zamerali na monitorovanie vplyvu obnovenej pastvy a manažmentu lúčno‑mokradných biotopov na vegetáciu a rastlinné spoločenstvá. V Žitavskom luhu boli pôvodne rozšírené, druhovo chudobné porasty dominované vysokými ostricami potlačené pastvou a zavedenie vhodného záplavového režimu viedlo k vzniku dvoch nových, vzácnejších biotopových typov európskeho významu, sprevádzaných výskytom zriedkavých a ohrozených druhov rastlín. Ide o biotopy makrofytná vegetácia pleustofytov a vegetácia prirodzených bahnitých až piesčitých riečnych brehov. Vznik týchto spoločenstiev závisí od striedania litorálnych a limóznych ekofáz, ktoré sú riadené kolísaním a dynamikou vodnej hladiny.

Zavedenie cieleného a citlivého manažmentu úspešne znížilo ruderalizáciu vegetácie. Externý odborník vyhodnotil prínosy revitalizačných opatrení pre vegetáciu ako mimoriadne pozitívne. V intenzívne využívanej nížinnej krajine, kde boli lúky a mokrade v minulosti zničené a odvodnené, sa podarilo obnoviť dynamický systém pôvodných lúk a mokradí.

Úspešný bol aj revitalizačný experiment (prirodzená regenerácia a translokácia trávnikov) zameraný na obnovu aliuviálnych lúk na bývalej ornej pôde v južnej časti CHVÚ. Tieto plochy boli dlhodobo využívané ako polia, napriek tomu sa počet cieľových druhov vlhkých a aluviálnych lúk výrazne zvýšil.

pečeňovka Riccia rhenana v CHVÚ Žitavský luh

Letecký monitoring

Letecké snímkovanie pomocou dronov sa stalo štandardnou súčasťou hodnotenia projektových aktivít. Spolu s geodetickými meraniami, ktoré dokumentujú rozsah a presnú polohu realizovaných revitalizačných opatrení, poskytujú dronové zábery presný obraz o rozsahu a úrovni realizácie. Detailne zachytávajú stav územia a biotopov pred a po vykonaní opatrení.

Drony sa používali aj počas samotnej realizácie prác na priebežné monitorovanie aktivít a na korigovanie priebehu prác, keď to bolo potrebné. Vo finálnej správe uvádzame letecké snímky v samostatných prílohách, ktoré dokumentujú realizáciu deklarovaných revitalizačných a manažmentových opatrení v projektových územiach.

Letecké snímkovanie sa využívalo aj pri monitoringu vtáctva v mokradných biotopoch, najmä pri sledovaní hniezdnych kolónií volavky purpurovej a volavky bielej v CHVÚ Parížske močiare, ako aj pri vyhľadávaní hniezd kane močiarnej v CHVÚ Žitavský luh.

CHVÚParížske močiare pred realizáciou projektových aktivít

CHVÚ Parížske močiare po obnovení vodných plôch

Monitoring kvality vody a pôdy v mokradiach

Monitoring bol počas projektu realizovaný dvakrát. Cieľom bolo preukázať zlepšenie vybraných parametrov a indikátorov pred a po realizácii projektových aktivít. Analýzy vody, pôdy a sedimentov boli vykonané ako súčasť zmluvnej služby poskytovanej VÚPOP.

Monitorovali sme zlepšenie kvality vody v dôsledku revitalizačných opatrení, zlepšenie kvality pôdy po premene ornej pôdy na trvalý trávny porast a zlepšenie parametrov sedimentov po revitalizácii mokradí.

Mnohé z monitorovaných indikátorov preukázali jasné zlepšenie.

Kvalita vody

Monitorované indikátory: pH, dusičnany (NO₃⁻), dusitany (NO₂⁻), amónne ióny (NH₄⁺), fosforečnany (PO₄³⁻) a tvrdosť vody. Odbery boli realizované pri vtokových a výtokových objektoch v CHVÚ Parížske močiare a pri vtokových a výtokových objektoch v CHVÚ Žitavský luh.

V porovnaní so vzorkami z roku 2020 vykazoval Žitavský luh zlepšenie všetkých indikátorov okrem fosforečnanov. Zvýšené hodnoty fosforečnanov môžu súvisieť s ich akumuláciou v mokradi počas minulých povodňových udalostí pochádzajúcich z čistiarní odpadových vôd alebo s rozkladom biomasy spôsobeným aktivitami nutrie a niektorých inváznych druhov rýb. V roku 2020 boli koncentrácie dusitanov na vtokových aj výtokových objektoch takmer sedemnásobne prekročené. Vo vzorkách z roku 2025 boli hodnoty dusitanov v norme.

V CHVÚ Parížske močiare sa zlepšili všetky indikátory okrem fosforečnanov, ktorých zvýšené hodnoty môžu súvisieť s prebiehajúcimi rozkladnými procesmi biomasy vo vode. Žiadne limitné hodnoty však neboli prekročené.

Kvalita pôdy

Monitorované agrochemické parametre pôdy: pH, Cox (organický uhlík), humus, uhličitany, NTOT (celkový dusík), P, K, Mg, Ca.

Referenčné vzorky boli odobraté z pôvodných trvalých trávnych porastov v oboch územiach – CHVÚ Parížske močiare aj CHVÚ Žitavský luh. Tieto vzorky slúžili ako východiskový stav pre porovnanie zmien po premene ornej pôdy na trávny porast. V roku 2020 boli odobraté vzorky z ornej pôdy určenej na zatrávnenie, ktorá bola dovtedy využívaná v rámci konvenčného poľnohospodárstva. V roku 2025 boli vzorky odobraté z tých istých plôch po zatrávnení a po ukončení aplikácie pesticídov a agrochemikálií.

V CHVÚ Žitavský luh vykazovala zatrávnená orná pôda zlepšenie indikátorov P, K, Mg a Ca, pričom zlepšenia boli zaznamenané aj na plochách trvalých trávnych porastov. Môže to súvisieť so zlepšeným stavom susediacej zatrávnenej ornej pôdy.

V CHVÚ Parížske močiare premena ornej pôdy na trávny porast neviedla k výrazným zmenám indikátorov. Predpokladá sa, že časť odoberaných svahovitých plôch môže byť ovplyvnená kontamináciou z okolitých polí. Zlepšenie bolo zaznamenané len pri Mg, zatiaľ čo ostatné indikátory rástli. Samotná existencia zatrávnenej plochy však pôsobí ako ochranný buffer priľahlý k mokradi, kde nebolo zaznamenané žiadne významné zhoršenie kvality vody. To naznačuje, že zatrávnená plocha plní infiltračnú a ochrannú funkciu, ktorá bráni kontaminácii mokrade. Na plochách trvalých trávnych porastov bolo zaznamenané zlepšenie P, Mg a Ca, podporené práve týmto ochranným efektom.

Sedimenty

Vzorky boli odobraté v oboch mokradných územiach a viaceré indikátory ťažkých kovov vykázali pokles nameraných hodnôt. Žiadny z analyzovaných ťažkých kovov neprekročil limitné hodnoty ani sa k nim nepriblížil. V CHVÚ Parížske močiare pozostávala analyzovaná vzorka zo sedimentov odobratých zo sedimentačného depónia po ukončení revitalizačných prác.

Správy z monitoringov:

Vtáctvo - záverečná správa 2025