V území Parížskych močiarov bolo identifikovaných viac ako 340 druhov vyšších rastlín, 44 druhov mäkkýšov, 162 druhov pavúkov a koscov, 34 druhov vážok, 401 druhov chrobákov, 54 druhov blanokrídlovcov či 37 druhov dvojkrídlovcov. Zo stavovcov sa tu doteraz zistilo 18 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov a viac jako 31 druhov cicavcov. Jedinečnosť lokality potvrdzuje aj výskyt veľmi vzácnych druhov z vyššie uvedených skupín alebo ich prvé nálezy v rámci Slovenska. Z pavúkov sú to napr. lovčík Dolomedes plantarius a Urozelotes rusticus, z chrobákov Hydnobius spinipes, 4 druhy blanokrídlovcov: Mimumesa wuestnei,Trypoxylon beaumonti, T.latilobatum, Stenodynerus clypeopicus, ale hlavne Gbelcia crassiceps, ktorý ako nový taxón bol opísaný práve z tejto lokality a nesie jej rodové meno. Z dvojkrídlovcov tu bol zaznamenaný po prvýkrát na Slovensku zas výskyt teplomilného komára Uranotaenia unguiculata. Parížske močiare sú aj lokalitou s výskytom vzácneho hraboša severského (Microtus oeconomus).
CHVÚ je charakteristické porastami trstiny (Phragmites australis), ktorá tu vytvára rozsiahly súvislý vegetačný pokryv a zaraďuje tak Parížske močiare medzi najväčšie biotopy trstín na Slovensku.
Gajdoš et al. (2004) uvádzajú k vegetačným pomerom, že v súčasnosti sú dominantným typom biotopu v NPR Parížske močiare trsťové porasty. Ide o druhovo chudobné porasty s výraznou dominanciou trste obyčajnej (Phragmites australis). Ostatné typy biotopov majú výrazne menšiu rozlohu a niektoré nižšie uvedené sa v rezervácii vyskytujú iba okrajovo, pričom väčšie rozšírenie majú mimo rezervácie. K európsky významným typom biotopov autori zistili 4 typy biotopov:
- 3150 „Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition“.
- 3140 “Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár”. V komplexe mokradí na nive potoka Paríž pri Novej Vieske, boli zistené aj porasty chár triedy Charetea fragilis, zväzu Charion vulgaris.
- 6510 “Nížinné a podhorské kosné lúky”. Rastlinné spoločenstvá mezofilných lúk, patriacich do triedy Molinio-Arrhenatheretea, zväzu Arrhenatherion.Salvia nemorosa), repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a niektoré ďalšie druhy.
- 91E0 “Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy”. Porasty, patriace do triedy Salicetea purpurae, zväzu Salicion albae.
Žitavský luh predstavuje v Požitaví najväčší celok aluviálnych lúčnych porastov a močiarnych spoločenstiev. Z botanického hľadiska bolo na území v rokoch 1979 - 1982 zistených 262 taxónov vyššej flóry a z toho 36 bolo zahrnutých do červeného zoznamu ohrozených druhov SR (SVOBODOVÁ, 1992). Novšie výskumy hovoria iba o počte 185 druhov (SÁDOVSKÝ, 2008). Viaceré vzácne druhy tu tvoria veľké a stabilné populácie. Podobne to platí aj o rastlinných spoločenstvách. Všeobecne napr. celý zväz Cnidion venosi je na Slovensku považovaný za ohrozený. Je to jedno z najviac druhovo bohatých spoločenstiev nivných lúk s výskytom vzácnych druhov. Veľmi ohrozené sú aj spoločenstvá asociácie Caricetum melanostachyae a jemu príbuzné. Rastú na veľmi jemných prechodoch močiarnych a lúčnych spoločenstiev. Niektoré vzácne druhy za posledných 30 rokov, kedy tu robila výskum Svobodová (1992) vymizli, resp. sa nepotvrdil ich výskyt, napr.: pálčivka žilkatá (Cnidium dubium), halucha dutá (Oenanthe fistulosa), hviezdica močiarna (Stellaria palustris).
Najväčšiu plochu z komplexu spoločenstiev v území Žitavského luhu zaberajú tzv. ostricové porasty, ktoré sú dominantou močiarov. Tieto spoločenstvá reprezentujú hlavne dva dominantné druhy: ostrica pobrežná (Carex riparia) a ostrica štíhla (Carex acuta). V porastoch ostríc rastú tiež druhy kosatec žltý (Iris pseudacorus), mliečnik močiarny (Tithymalus palustris), čistec močiarny (Stachys palustris), lipnica močiarna (Poa palustris), iskerník plazivý (Ranunculus repens), aj vzácnejšia žltuška lesklá (Thalictrum lucidum) alebo záružlie močiarne (Caltha palustris). Na juhovýchode sú rozšírené vysoké vodné trávy: pálka širokolistá (Typha latifolia) a steblovka vodná (Glyceria maxima). Vytvárajú pomerne uniformné porasty. Masové šírenie týchto druhov bolo známe niekoľko rokov po zmene vodného režimu v rezervácii (cca od r. 1987), ktorý umožňuje prakticky celoročné zaplavenie a splachy pôdy zo svahov Hronskej pahorkatiny, ktoré zaniesli voľné vodné plochy. Na miestach s hromadiacou sa biomasou sa darí vysokej tráve chrastici trsteníkovitej (Phalaroides arundinacea). Ostricové porasty sú podľa súčasných poznatkov a legislatívy považované za národne významné biotopy.
Ako jedna z najväčších mokradí južného Slovenska má územie veľký význam aj pre výskyt obojživelníkov. Zo žiab sa tu vyskytujú ropucha zelená (Bufo viridis), ropucha bradavičnatá (B .bufo), skokany zelené (Rana kl.esculenta), rosnička zelená (Hyla arborea), kunka červenobruchá (Bombina bombina), skokan štíhly (Rana dalmatina), mlok bodkovaný (Triturus dobrogicus). Z rýb európsky významný pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), slíž severný (Barbatula barbatula) a čík európsky (Misgurnus fossilis).
Z cicavcov sa tu vyskytujú zaujímavejšie a vzácnejšie druhy ako vydra (Lutra lutra). Z drobných zemných cicavcov sa tu vyskytujú piskor lesný (Sorex araneus), dulovnica menšia (Neomys anomalus), myš stepná (Mus spicillegus).
Nachádzajú sa tu taktiež európsky významné typy biotopov: 91E0 “Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy”. Porasty, patriace do triedy Salicetea purpurae, zväzu Salicion albae. 6510 “Nížinné a podhorské kosné lúky”. Rastlinné spoločenstvá mezofilných lúk, patriacich do triedy Molinio-Arrhenatheretea, zväzu Arrhenatherion. 6440 „Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi“. Rastlinné spoločenstvá mokrých lúk, patriacich do triedy Molinio-Arrhenatheretea, zväzu Cnidion venosi. 3150 „Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition“. Tieto spoločenstvá patria do triedy Lemnetea, do jej zväzu Lemnion minoris a Potamion pusilli.
Dolné Pohronie je zaujímavé biotopmi na pieskoch, ktoré predstavujú významné miesto výskytu špecifickej flóry a fauny, najmä hmyzu. Predmetné lokality sa vyskytujú na miestach, kde sú identifikované na základe smernice o biotopoch aj európsky významné biotopy a územia, konkrétne ide o biotopy 6120 Suchomilné travinnobylinné porasty na vápnitých pieskoch a 6260 Panónske travinnobylinné porasty na pieskoch, ktoré sa vyskytujú v lokalitách pri Radvani nad Dunajom, pri Mužli a Búči. Za územie európskeho významu je vyhlásený Jurský Chlm, ktorý je súčasťou CHVÚ Dolné Pohronie. Okrem vymenovaných biotopov európskeho významu tu rastú rastliny európskeho významu: hadinec červený (Echium russicum) a pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum).
