K cieľovým druhom vtáctva, ktoré v územiach Parížskych močiarov, Žitavského luhu a Dolného Pohronia dosahujú populácie významn aj v rámci EU patria nasledovné výberové druhy:
1. Kačica chrapačka (Anas querquedula) je výberovým druhov v CHVÚ Žitavský luh a CHVÚ Parížske močiare. Hniezdna početnosť v CHVÚ Žitavský luh je 1-8 párov, pričom posledné roky sa hniezdna početnosť drží skôr na minime, najmä kvôli nevhodným podmienkam a zmenám v biotopoch. V CHVÚ Parížske močiare využíva druh posledné roky najmä počas migrácie a odpočinku, hniezdna početnosť sa dohaduje na 1 - 5 párov, avšak hniezdenie je posledné roky otázne kvôli značnej sukcesii močiara a zarastenia cca 97 - 98 % územia močiara vysokými homogénnymi porastami trste obyčajnej (Phagmites australis), ako aj kvôli absencii hospodárenia na mokrých lúkach v okolí močiara. K hniezdeniu využíva najmä plytké vody s nízkobylinnou vegetáciou, ktorá ideálne pozvoľna prechádza do podmáčaných lúk. V oboch územiach takéto podmienky pred vodohospodárskymi zásahmi existovali, avšak v súčasnosti zanikajú a pre zachovanie vhodných podmienok pre tento druh je nevyhnutné ich obnoviť.
2. Chriašť malý (Porzana parva) je výberovým druhom pre CHVÚ Parížske močiare (15-25 párov). V území sa vyskytuje a rozmnožuje približne 1/4 populácie druhu na Slovensku. Na hniezdenie vyžaduje podobne ako predošlý druh nízkobylinné zaplavené porasty striedajúce vyššie litorálne trvalo zaplavené porasty, ktoré v súčasnosti zarastajú jemu nevhodnými porastami trste. Druh hniezdi aj v CHVÚ Žitavský luh a populácia na dvoch projektových lokalitách predstavuje 20 až 35 párov, čo je takmer 1/3 populácie druhu na Slovensku. Živí sa vodnými bezstavovcami a hmyzom.
3. Kaňa Močiarna (Circus aeruginosus) – počet hn.p. v územiach CHVÚ Parížske močiare (15 - 25 párov), CHVÚ Žitavský luh (3 až 6 párov) je 18 až 31 párov. K hniezdeniu využívajú najmä porasty vysokých tráv v močiaroch a vodných plochách. Populáciu podporíme zlepšením potravných biotopov, nakoľko sa zlepšia možnosti vyhľadávať a loviť potravu na rozhraniach zárastov trstín a obnovených nízkobylinných porastov či plôch otvorenej vodnej hladiny. Loví malé vtáky a cicavce.
4. Chriašť bodkovaný (Porzana porzana) je výberovým druhov CHVÚ Žitavský luh. K hniezdeniu vyžaduje nízkobylinné zaplavené a podmáčané porasty močiarnych rastlín, najčastejšie ostríc (Carex sp.) a stebloviek (Glyceria maxima). Živí sa živočíšnou potravou, loví hmyz, larvy, mäkkýše. Hniezdna početnosť je 1 až 3 páry. Stav ochrany v území je nepriaznivý kvôli zazemňnovaniu mokradí a degradovaniu biotopov.
5. Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) - počet hniezdnych párov v CHVÚ Parížske močiare je 8 až 28 párov. Územie predstavuje jediné známe pravidelné hniezdisko druhu na Slovensku. Zlepšením podmienok a spomalením zazemňovania močiara podporíme vhodné podmienky tohto druhu na území.
6. Bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus) - počet hniezdnych párov v CHVÚ Parížske močiare je 1 - 3. Hniezdi vo vysokých litorálnych porastoch, pričom potravu loví na rozmedzí porastov a otvorenej vodnej hladiny. Živí sa najmä rybkami a ďalšími vodnými stavovcami a bezstavovcami. Zarastanie močiara spôsobuje zánik vhodných miest na lov a získavanie potravy.
7. Hus divá (Anser anser) - CHVÚ Parížske močiare je jedným z mála pravidelných hniezdisk v rámci Podunajskej nížiny. V území hniezdi 1-2 páry a zdržujú sa tu migrujúce a zimujúce kŕdle. K hniezdeniu vyžaduje rozsiahlejšie porasty vysokých tráv (trstina, pálky, steblovka, ostrice) so striedajúcou sa otvorenou vodnou hladinou a možnosťami pasenia sa na nízkobylinných porastoch, najmä na lúkách v okolí močiarov, ale spása aj mladé výhonky vodných rastlín. Zarastanie močiarov a okolitých lúk spôsobuje zánik vhodných podmienok.
8. Včelárik zlatý (Merops apiaster) - v predmetných chránených vtáčích územiach je výberovým druhom v CHVÚ Dolné Pohronie, kde hniezdi v priemere 70 párov tohto druhu a v CHVÚ Parížske močiare predstavuje 1 % druh s priemerným počtom hniezdnych párov 15 párov. Spolu teda v projektových územiach hniezdi v priemere 85 párov, čo predstavuje približne viac ako 5 % hniezdnej populácie druhu na Slovensku. V roku 2012 sme zrealizovali zmapovanie predmetného CHVÚ za účelo zistenia stavu populácie včelárika zlatého a stavu hniezdnych biotopov.