V záujmových chránených vtáčích územiach dlhodobo pretrváva nepriaznivý vývoj biotopov vtákov európskeho významu v dôsledku negatívneho dopadu vodohospodárskych zásahov a zmien v krajine a jej využívaní. Hlavné ciele projektu spočívajú v zmiernení zásahov a negatívnych dopadov na krajinu. Najdôležitejšími aktivitami sú revitalizácia území s cieľom zlepšenia stavu biotopov európsky významných druhov vtákov a rozvoj pozitívneho vnímania sústavy NATURA 2000. Projektom predstavíme modelové riešenia obnovy a zachovania prírodných hodnôt za súčasného profitovania miestnych komunít z ochrany prírody v regiónoch. Naplánované aktivity projektu budú mať multidisciplinárny dopad v zmysle ochrany druhov CHVÚ, biotopov, zlepšenia vodného režimu krajiny s pozitívnym dopadom na hydrológiu povodia, mikroklímu krajiny, zlepšenie podmienok života a poľnohospodárskej činnosti, rekreácie, ako aj zlepšenia protipovodňovej ochrany, zvýšenie sekvestrácie CO2 a podpory adaptability krajiny voči klimatickým zmenám. Dôležitým aspektom je, že ani jedna oblasť sa v projekte nevylučujú a je možné ich vzájomne skĺbiť. Týmto dostáva program trvalo-udržateľný charakter.
Súčasný nepriaznivý stav, ktorý pretrváva v projektových územiach vznikol v dôsledku vodohospodárskych zásahov, ktoré výrazne zmenili vodný režim území. V dôsledku zregulovania riek a mokradí sa výrazne zasiahlo do území a úpravou vodného režimu dochádzalo k postupným zmenám, ktoré vyústili do súčasného stavu zazemňovania a zarastania mokradí. Hlavnou príčinou týchto negatívnych zmien je odvodnenie území a zlikvidovanie riečnych procesov v územiach. Pravidlné záplavy, ktoré sa v územiach v minulosti každoročne opakovali zabezpečovali udržiavanie mokradí v dobrom stave a v častiach aluviálnych lúk a močiarov zabezpečovali ideálny vodný režim pre špecifické ekologické skupiny vtákov. Chýbajúce záplavy a narušenie hydrológie spôsobujú biotopové zmeny a zmenšovanie vhodných biotopov, resp. aj ich úplný zánik. Zničenie inundačných oblastí, kde sa rieky v čase povodní rozlievali má za následok a negatívny dopad na obyvateľstvo. V čase záplav sa totiž povodňová voda nemá v krajine kde rozliať a udržať, a preto často ohrozuje ľudksé sídla.
Obdobným príkladom negatívneho dopadu vodohospodárskych zásahov je aj hniezdny biotop včelárika zlatého (Merops apiaster). V minulosti využíval tento druh vo veľkej miere k hniezdeniu prirodzené riečne brehy, steny a profily, ktoré boli pravidelne zmývané a udržiavané záplavami. Posledné prirodzené riečne steny a brehy (napríklad na Dunaji pri obci Chľaba alebo na Hrone Bíňanský sprašový profil) sú však natoľko ovplyvnené vodohospodárskymi zásahmi, že aj tieto vyžadujú pre udržanie hniezdnych populácií manažmentové zásahy. Včeláriky vo veľkej miere využívajú k hniezdeniu najmä pieskovne, tehelne a rôzne ťažobné priestory. Steny v týchto človekom vytvorených hniezdiskách sú však tiež ohrozené zarastaním a zosúvaním, čo spôsobuje ich postupný zánik.
Pre riešenie popísaných ohrození sme pripravili vo vybraných územiach CHVÚ Parížske močiare, CHVÚ Žitavský luh a CHVÚ Dolné Pohronie projekt LIFE12 NAT/SK/000488 Integrovaný manažment riečnych ekosystémov na juhozápadnom Slovensku, ktorého aktivity a ciele vychádzajú z potrieb riešenia aktuálnych ohrození v územiach. Projekt podporuje Európska komisia v rámci programu Life+ a Ministerstvo životného prostredia SR.