Vytvorenie modelu extenzívneho poľnohospodárstva
Obnovenie pastvy v CHVÚ Žitavský luh sa začalo v roku 2015 ako dôležitá súčasť projektu. V súčasnosti sa v území pasú ovce, kozy a hovädzí dobytok. Zvieratá sú vo vlastníctve SOS/BirdLife Slovensko a všetky manažmentové činnosti vykonáva personál organizácie.
Realizovaný model extenzívneho hospodárenia vytvára cenné biotopy pre vtáky a obnovuje biotopy aluviálnych lúk Cnidion venosi. Lúky obhospodarujeme kosením, pastvou alebo kombináciou oboch postupov na ploche 58 ha, pričom ďalších 40 ha je trvalo využívaných ako pasienky s rotačnou pastvou.
Kosba lúk a príprava sena pre dobytok v CHVÚ Žitavský luh
Zber balíkov sena na zimné kŕmenie dobytka v CHVÚ Žitavský luh
Pastva má pozitívny vplyv na biodiverzitu územia. Medzi cieľovými druhmi významne prispela k zlepšeniu stavu populácie kačice chrapačky (Spatula querquedula). Po zavedení pastvy a optimalizácii vodného režimu sa hniezdna populácia zvýšila päťnásobne. Monitoring jasne ukazuje, že chrapačky aktívne využívajú zaplavené pasienky na hľadanie potravy, čo zohralo kľúčovú úlohu v raste populácie. Podobný trend bol zaznamenaný aj u iných druhov kačíc – napríklad kačica lyžičiarka (Spatula clypeata) začala v území opäť hniezdiť po viac ako 20 rokoch.
Pastva má výrazne pozitívny vplyv aj na bahniaky, a to počas migrácie aj v hniezdnom období. Medzi hniezdiacimi druhmi je najvýznamnejší kalužiak červenonohý (Tringa totanus) a výskyt brehára čiernochvostého (Limosa limosa) počas hniezdneho obdobia. Počas migrácie využívajú zaplavené pasienky desiatky druhov, často v stovkách jedincov. Medzi vzácnejšie zaznamenané druhy patrili napríklad prieložník stepný, prieložník čiernokrídly, cíbik stepný, hvizdák malý, šišila bocianovitá, šabliarka modronohá, kulík krátkochvostý, močiarnica tichá, kalužiak štíhly, lyskonoh úzkozobý.
Realizovaný pasienkový manažment podporil aj výskyt stepných druhov viazaných na pasúce sa zvieratá, najmä vďaka zlepšeným trofickým a štrukturálnym podmienkam biotopu. Medzi vzácne stepné druhy, ktoré sa opakovane vyskytli v území, patria krakľa belasá (Coracias garrulus), hltavka chochlatá (Bubulcus ibis), strakoš malý (Lanius minor), orol kráľovský (Aquila heliaca) a sokol červenonohý (Falco vespertinus).
Kozy v CHVÚ Žitavský luh
Ovce v CHVÚ Žitavský luh
Ovca a hltavky chochlaté v CHVÚ Žitavský luh
Uhorský stepný dobytok v CHVÚ Žitavský luh
Kosenie lúk sa realizovalo na ploche 7–10 ha v CHVÚ Parížske močiare s cieľom vytvoriť potravné biotopy pre cieľový druh – kaňu močiarnu – alebo hniezdne biotopy pre kačicu chrapačku. Časť lúk však nebolo možné kosiť pre rozsiahle poškodenie pôdy rytím diviačej zveri, čo znemožnilo vstup a pohyb poľnohospodárskej techniky.
Manažment trávnych porastov v CHVÚ Parížske močiare
Celkovo sme v rámci projektu obnovili a zaviedli pravidelný manažment 105 ha lúk a obnovených trávnych porastov v projektových územiach.
Manažment inváznych rastlín a drevín
V CHVÚ Žitavský luh sa invázne druhy odstraňujú výrubom (8,85 ha počas projektu) a pastvou. Pastva sa ukazuje ako najúčinnejší spôsob potláčania inváznych rastlín. Drevo z inváznych drevín (Negundo aceroides) sme využili ako lokálny zdroj materiálu na oplotenie a elektrické ohradníky.
Expanzia inváznych druhov Aster spp. a Solidago spp. na 7 ha lúke v južnej časti CHVÚ je potláčaná kosením a pastvou.
V CHVÚ Dolné Pohronie sme odstránili invázne dreviny – najmä pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) a agát biely (Robinia pseudoacacia) – v okolí hniezdnych stien včelárika zlatého, v celkovej dĺžke 328 metrov (lokality Radvaň nad Dunajom a Jurský Chlm).
Výsev trávnych porastov
V CHVÚ Parížske močiare boli lúky vysiate na ornej pôde v častiach odkúpených alebo prenajatých parciel v rámci projektu, spolu na ploche 10 ha. Výrazne sa tým zvýšila rozloha trvalých trávnych porastov v území CHVÚ Parížske močiare.
V CHVÚ Žitavský luh sme v spolupráci s farmárom zabezpečili prirodzenú obnovu lúk na 13 ha. Od roku 2024 tieto plochy manažujeme kosením a pastvou. Po revitalizačných prácach sme priamo vysievali aj plochy poškodené pohybom mechanizmov.
Obnova lúk prebiehala tromi spôsobmi: výsevom semien, rozprestieraním sena a presunom mačín a drnov na najviac poškodené plochy. Spolu bolo obnovených 1,2 ha lúk v rámci PR Žitavský luh.
Celkovo sme zabezpečili vznik a obnovu 24,2 ha trávnych porastov, z toho 23 ha priamou konverziou intenzívne využívanej ornej pôdy na extenzívne lúky.
Založený trávny porast výsevom v CHVÚ Parížske močiare
Manažment trstinových porastov v CHVÚ Parížske močiare
Manažment trstiny bol najnáročnejšou časťou projektu. Projektový tím nadviazal spoluprácu s viacerými maďarskými spoločnosťami špecializujúcimi sa na veľkoplošnú ťažbu trstiny. Testovali sa rôzne stroje, no špecifické podmienky lokality neumožnili rozsiahle kosenie trstiny technológiami bežne používanými v susedných krajinách. Problematické sú aj mierne zimy, kedy nevzniká dostatočne hrubý ľad na pohyb strojov.
Napriek tomu sa podarilo pokosiť celkovo 10,16 ha trstiny – pomocou zakúpenej techniky, služieb stroja TRUXOR a ručnej práce krovinorezmi.
Zimné kosenie trstiny v CHVÚ Parížske močiare
V rámci rôznych aktivít v rámci Aktivity C2, sme zlepšili a obnovili celkovo 115.16 ha mokraďových a lúčnych biotopov.
